Wednesday, October 8, 2014

CDC vs Brian Hooker


Podľa očkovacieho kalendára sa 1. dávka MMR-vakcíny odporúča podať do 18. mesiaca. Majú takto zaočkované deti vyššie riziko dostať autizmus (šancu dostať diagnózu autizmu) v porovnaní s deťmi, ktoré boli očkované neskôr? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať štúdia zo CDC a jej reanalýza od Briana Hookera.


CDC – Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb, odborníci na očkovanie z USA, autori štúdie
Destefano F, Bhasin TK, Thompson WW, Yeargin-Allsopp M, Boyle C: Age at first measles-mumps-rubella vaccination in children with autism and school-matched control subjects: a population-based study in metropolitan atlanta. Pediatrics. 2004 Feb;113(2):259-66. 
(slovensky: Vek pri prvom očkovaní proti osýpkam-mumpse-rubeole u detí s autizmom a u kontrolných subjektov priradených podľa školy: populačná štúdia z Atlanty)

Brian Hooker – bioinžinier, autor štúdie
Hooker BS: Measles-mumps-rubella vaccination timing and autism among young african american boys: a reanalysis of CDC data. Transl Neurodegener. 2014 Aug 8;3:16.
(slovensky: Načasovanie očkovania proti osýpkam-mumpse-rubeole a autizmus u afro-amerických chlapcov: reanalýza CDC dát)


Podľa výsledkov oboch týchto štúdií je odpoveď na úvodnú otázku rovnaká: nie – ani u chlapcov, ani u dievčat, ani u belochov (biela rasa), ani u černochov (afro-američania)...
Rovnakú otázku si autori položili aj pri hranici 24 a 36 mesiacov.
24 preto, lebo je to obdobie, v ktorom má už väčšina autistov prvé príznaky atypického vývoja
36 preto, lebo je to obdobie, do ktorého, v prípade autizmu, už musia byť vyvinuté príznaky autizmu podľa diagnostických kritérií DSM-IV
Obidve štúdie sa zhodujú aj tu: deti očkované pred 24. mesiacom nemajú vyššie riziko dostať autizmus než deti očkované neskôr. Avšak deti očkované pred 36. mesiacom majú vyššie riziko dostať autizmus (šancu dostať diagnózu autizmu) ako deti očkované potom.


Tu sa výsledky štúdií a názory autorov rozchádzajú.

Podľa CDC je tento výsledok spôsobený tým, že deti s autizmom majú príznaky už pred 36. mesiacom života. Takéto deti sú v danej oblasti v USA zaraďované do časných špeciálnych vzdelávacích programov. Keďže sa jedná o kolektívy detí, vyžaduje sa očkovanie pred nástupom do takéhoto programu. To spôsobí, že deti s autizmom budú častejšie ako kontroly očkované pred 36. mesiacom. Autori túto hypotézu podporujú nasledovnými faktami:
1. Väčšiu šancu dostať diagnózu autizmu mali deti očkované pred 36. mesiacom. Tento trend bol najvýraznejší u 3-5 ročných detí, z ktorých až 98% bolo zaradených do časných vzdelávacích programov
2. 78% detí s autizmom, ktoré boli očkované po 36. mesiaci, mali príznaky autizmu už pred týmto obdobím, to znamená, že skôr, ako boli zaočkované (kauzalita nepravdepodobná) 

Podľa Hooker-a je ten výsledok spôsobený tým, že černosi majú vyššie riziko dostať autimus vtedy, ak sú očkovaní pred 36. mesiacom. U černošských chlapcov je tento „signál“ výraznejší, aj pred 24. mesiacom. U všetkých ostatných skupín sa také niečo nepozorovalo (riziko dostať autizmus nebolo asociované s určitým vekom počas prvého očkovania) – tieto dáta prezentuje Hooker vo svojej štúdii.


A tu sa začína kontroverzia.

CDC tiež analyzovalo dáta u černochov, ale výsledky neboli štatisticky významné. Podľa Hooker-a to bolo kvôli tomu, že CDC naschvál urobila túto analýzu na menšej vzorke detí, ktoré mali rodný list, a preto vznikli štatisticky nevýznamné výsledky. Ako dôkaz prezentuje Hooker výpočty nielen u detí s rodným listom, ale aj so započítaním detí bez neho, u ktorých bola známa rasa (u 88% kontrol a 92% prípadov). Avšak Hooker nepostupoval rovnako, ako CDC. Použil iný dizajn štúdie (kohortová štúdia) a aj inú štatistickú analýzu ako štúdia CDC. Hooker píše, že „jeho výsledky boli potvrdené aj štatistickou analýzou podobnej tej v CDC štúdii“, ale dáta neprezentuje a nevysvetľuje, čo je to „podobná štatistická analýza ako v CDC štúdii“. Inak povedané, Hooker vo svojej štúdii nedokazuje jednoznačne, že by CDC dostali štatisticky významné výsledky, ak by zahrnuli aj deti bez rodného listu.
CDC odpovedalo (1) na toto „obvinenie“ tým, že skupinu detí s rodným listom použili preto, lebo pre túto skupinu boli známe okrem rasy aj iné faktory, ktoré boli tiež analyzované (napr. hmotnosť detí po narodení, vek a vzdelanie matky). To je však od CDC tiež nejednoznačný argument.


Čo na to autori CDC štúdie?

Spoluautor CDC štúdie, William Thompson, sa prostredníctvom svojho právnika vyjadril (2), že sa tento nález u černošských chlapcov rozhodli v pôvodnej štúdii vynechať, a teda nepublikovať.

Hlavný autor štúdie – Frank Destefano podľa CNN tvrdí (3), že „on a jeho spoluautori si stoja za výsledkami ich štúdie“, a že „všetci autori štúdie, v rátane Thompsona, súhlasili s analýzou a interpretáciou tejto štúdie predtým, než bola publikovaná“.
Frank Destefano

Záver: žiadny.    

Celá táto štúdia a story je dosť nejednoznačná, úmyselné zatajenie spomínaného výsledku zo strany CDC autorov sa nedá vylúčiť vzhľadom na vyjadrenie Thompsona, ale ani potvrdiť výsledkami Hooker-ovej štúdie, a preto by mala nasledovať najlepšie ďalšia štúdia, reanalýza alebo aspoň ďalšie vyjadrenie kompetentných a prešetrenie tejto „kauzy“, a v prípade zistenia podvodu vyvodiť potrebné dôsledky, podobne ako napr. u Andrew-a Wakefield-a alebo Mark-a Geier-a (paradoxne na týchto 2 výkukov sa odvoláva Hooker vo svojej štúdii). Každopádne, antivaxeri v tom majú samozrejme už teraz jasno... Hooker-ovej štúdie sa chytili a začali ňou mávať presne tak, ako pani v tomto videu: 

A chytili sa nie ani tak štúdie, ale len jedného výsledku z tej štúdie (cherry-picking, ako to už v antivaxe býva zvykom...).

Zrazu nikoho z nich netrápi Fillov zlatý štandard (5), ktorý zakaždým vymáhajú od SEVS-u (6), a ku ktorému sa Hooker ani zďaleka nepriblížil.
Antivaxeri tiež zrazu neriešia, či má štúdia konflikty záujmov – a ona má: Brian Hooker má syna s autizmom a verí (veril ešte pred vydaním jeho štúdií), že to má z očkovania, a preto sa súdi (7) nielen v rámci Amerického odškodňovacieho programu pre ľudí s nežiaducimi účinkami po očkovaní (tzv. Vaccine court), ale aj so samotným CDC. Ak by niečo z toho vyhral, dostal by za to strašné prachy, takže produkovať štúdie proti svojej vlastnej srsti by pre neho nebolo výhodné (zatiaľ také ani nevyprodukoval). Štúdia CDC konflikty záujmov neudáva (áno, neznamená to automaticky, že ich nemá).

Brian Hooker a jeho autistický syn Steve, zdroj/source: http://www.dci.org/news/view.cfm?news_id=85ef7f67-e10b-4392-b4ae-c584eb1ae558
Ak teda antivaxeri naozaj uznávajú túto štúdiu, musia aj uznať, že štúdia okrem toho, že našla vyššie riziko autizmu u černošských chlapcov (u nikoho iného) očkovaných pred 24. a 36. mesiacom, došla aj k výsledkom, podľa ktorých deti očkované podľa kalendára nemajú vyššie riziko dostať autizmus ako deti očkované neskôr – a to ani belosi, ani černosi, ani černošskí chlapci, ani nikto.

Hooker-ov štatisticky významný výsledok mohol byť spôsobený napr. poddiagnotikovanosťou autizmu u neskoršie očkovaných detí ( rodičia, ktorí to s očkovaním „flákajú“ majú aj menšiu tendenciu ísť k lekárovi v prípade symptómov autizmu). Prečo práve u černošských chlapcov? Napr. preto, lebo u černochov v USA existujú väčšie socioekonomické rozdiely ako u belochov, a to súvisí s vyššie uvedeným (9). Ku štatisticky významným výsledkom mohlo Hooker-ovi ďalej pomôcť aj to, že v niektorých porovnávaných kohortách bolo málo detí (najmä v kohorte očkovaných černošských chlapcov po 36. mesiaci), aj výber štatistickej analýzy (12). To sú hypotézy, na ktoré by sa dalo odpovedať ďalšími štúdiami, a uvádzam ich preto, lebo antivax berie Hooker-ov nález za nevyhnutný dôsledok jedine očkovania, pričom sám Hooker v štúdii píše, že sú potrebné v tomto prípade ďalšie štúdie, ktoré by sa pozreli na prípadné skresľujúce faktory.

Čo sa týka všetkých okrem černoškých chlapcov, výsledky oboch štúdií sú v súlade s výsledkami väčšiny tých kvalitnejších doterajších štúdií, ktoré nenašli spojitosť očkovania a autizmu (8), a navyše sú v rozpore s pôvodnou hypotézou Wakefielda (11). Čo sa týka černošských chlapcov, máme tu novú hypotézu. A k nej dve štúdie, jedna ju potvrdzuje, druhá nie. Uvidíme, čo prinesie ďalší výskum. Výskum, nie kecy a anekdoty (10) antivaxu.


Update z 3. októbra 2014: retrakcia Hooker-ovho článku

Hookerova štúdia bola stiahnutá editorom a vydavateľom časopisu, v ktorom vyšla. Ako dôvod uvádzajú nepriznané konflikty záujmov, ktoré narušili peer review proces (14), a to, že dodatočné peer review po publikácii vyslovilo obavy nad opodstatnenosťou použitých metód a štatistickej analýzy. Editor tak už nemá dôveru v spoľahlivosť výsledkov tejto štúdie (13).


Honey badger, 8.10.2014


Zdroje:

14. http://cs.wikipedia.org/wiki/Peer_review

Friday, August 1, 2014

Pertussis - novinky z vedy

Od roku 2008 došlo na Slovensku k nárastu počtu prípadov čierneho kašľa (pertussis) na cca 1000 prípadov ročne. Najviac sú ohrozené neočkované deti do 1 roka. 1 zo 100 takto chorých detí môže zomrieť (5), u 1 z 300 môže vzniknúť encefalopatia (poškodenie mozgu) (1). Účinnosť očkovania v prevencii pertussis je cca 85% (2). Ak aj očkované dieťa ochorie, choroba u neho prebieha miernejšie než u neočkovaného (3).

Očkovať sa na Slovensku začína až v 3. mesiaci (4), a preto sú deti do 3. mesiaca najnáchylnejšie na čierny kašeľ a jeho komplikácie. Očkovanie sa však často bezdôvodne odkladá, čím sa zbytočne predlžuje toto obdobie. V rokoch 2006-2013 ochorelo na čierny kašeľ dokopy 75 detí vo veku 0-5 mesiacov, z toho 49 bolo hospitalizovaných, väčšinou na JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Existujú rôzne metódy (6), ako tieto deti ochrániť:
1. očkovanie tehotných v 3. trimestri – ochrana dieťaťa pomocou protilátok matky
2. očkovanie všetkých najbližších kontaktov dieťaťa (tzv. cocooning stratégia)
3. očkovanie detí (hneď) po narodení    
4. očkovanie pracovníkov v nemocnici, ktorí prichádzajú do kontaktu s novorodencami
5. nová vakcína, ktorá dokáže lepšie zabrániť nielen chorobe, ale aj infekcii a jej prenosu z očkovaných na tieto deti

Nedávno bola publikovaná štúdia (7), podľa ktorej cocooning nedokázal znížiť počet prípadov pertussis u detí do 6 mesiaca. Zlyhanie cocooningu v tejto štúdii však mohlo byť spôsobené z časti aj kvôli jeho problémovej realizácii – napr.:
  • nedostatočná preočkovanosť najbližších kontaktov dieťaťa (zaočkovaných bolo síce až 90% matiek, ale menej než 60% ostatných kontaktov),
  • očkovanie až post-partum, t.j. po pôrode (lepšie je zaočkovať kontakty minimálne 2 týždne pred narodením dieťaťa, aby sa u nich dovtedy stihla posilniť imunita).
Štúdia má síce aj ďalšie limitácie, ale treba uznať, že podľa nej cocooning stratégia nefunguje. Uvidíme však, čo prinesie ďalší výskum.
Konflikty záujmov: štúdia bola podporená grantom na výskum od Sanofi Pasteur + nepriame konflikty záujmov niektorých autorov.
Len tak pre istotu (pre antivax): táto štúdia nehovorí, že očkovanie je na nič a štúdia tiež nehovorí, že kolektívna imunita neexistuje. Existuje (8, 9, 10, 11, 12).
Očkovanie tehotných v 3. trimestri sa zdá byť lepšia stratégia na ochranu malých detí pred pertussis. Podľa novej štúdie z Anglicka očkovanie tehotných znižuje riziko pertussis u detí do 3. mesiaca o 90% (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + nepriame konflikty záujmov inštitúcií, kde pracujú niektorí z autorov) (13). Podľa ďalšej novej kontrolovanej štúdie, do ktorej sa zapojilo viac než 20 000 očkovaných tehotných žien, je toto očkovanie bezpečné. Nebolo pozorované ani vyššie riziko mŕtvo narodených detí (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou, bez konfliktu záujmov autorov) (14). Aj podľa novej randomizovanej dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdie, v ktorej bolo 48 žien, je očkovanie tehotných bezpečné nielen pre matku, ale aj pre dieťa (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + konflikty záujmov niektorých autorov) (15).

Na Slovensku je povinných dokopy 5 dávok vakcíny proti pertussis (3 základné očkovania a 2 preočkovania). U dospelých sa odporúča aspoň jedno preočkovanie proti pertussis, t.j. namiesto bežnej „tetanovky“ (Td vakcína) sa podá Tdap vakcína.
Vďaka vysokej preočkovanosti je na Slovensku, čo sa týka pertussis, zatiaľ relatívne dobrá epidemiologická situácia, a preto sa očkovanie tehotných oficiálne neodporúča. Odmietanie očkovania však môže epidemiologickú situáciu zhoršiť (16, 17, 18, 19, 20) natoľko, že sa bude musieť zaviesť aj toto opatrenie, aby sa predišlo úmrtiam a vážnym komplikáciám pertussis u tých najzraniteľnejších.


Honey badger, 1.8.2014


Zdroje:

20. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/11135778

Tuesday, July 29, 2014

10 šokujúcich vecí, ktoré ste možno počuli o očkovaní


O očkovaní koluje veľa hlúpostí. Sme tu preto, aby sme veci uviedli na pravú mieru a priniesli fakty, pretože očkovanie pomáha tomu, o čo sa všetci snažíme – zabezpečiť, aby deti boli živé a zdravé!


1.  Očkovanie potrebujete len ak cestujete do odľahlých krajín.
"NIE"
Až na to, že existujú veci ako lietadlá. A lode. A vlaky. Je síce pravda, že vo vyspelejších krajinách sú choroby preventabilné očkovaním zriedkavejšie, ale cestovatelia po svojom návrate môžu nevedomky nakaziť ľudí vo svojom okolí, kde sa potom môžu rýchlo rozšíriť v nechránenej populácii.

A nie každý môže byť zaočkovaný. Tehotné ženy a ľudia s určitými zdravotnými problémami spoliehajú na nás ostatných, že sme očkovaní, a my tak znižujeme riziko, že budú vystavení smrteľným chorobám. Pozrite na nedávne „outbreaky“ (lokálne epidémie) osýpok v New Yorku (2) alebo vo Veľkej Británii (3) alebo prípad zvýšeného výskytu čierneho kašľa v Kalifornii (4). A máme tu aj túto šikovnú mapu (5) všetkých outbreakov chorôb preventabilných očkovaním po celom svete.


2. Je to osobné rozhodnutie.

Rovnako, ako je osobné rozhodnutie zakryť si ústa pri kašli v preplnenom autobuse, alebo zavolať 112-ku, keď je dom vášho suseda v plameňoch, však?

Hlavnou myšlienkou je to, že sme všetci prepojení v jednom veľkom, zložitom, celosvetovom spoločenstve ľudí, ktorí môžu prenášať ochorenia. Ak deti v takomto svete nebudú očkované, je veľké riziko, že budú svoje okolie ohrozovať potenciálne smrteľnými chorobami.


3. Vakcíny sú toxické.
„Prestaň, prestaň!!“
Nie, nie sú. V skutočnosti sú veľmi bezpečné a zachránili mnoho miliónov životov. Ak by vakcíny obsahovali škodlivé dávky chemikálií, organizácie verejného zdravotníctva by ich nepodporili, lekári by ich neaplikovali a farmaceutické spoločnosti by ich nepredávali.


4. Vakcíny nie sú prírodné.

Takže vakcíny sú zlé, lebo nerastú na stromoch? Nie! Viete, čo všetko je ešte prírodné? Pravé kiahne (variola), detská obrna (polio) alebo mor.


5. Ja najlepšie viem, čo potrebuje moje dieťa.

Áno, viete. A to je aj dôvod, prečo by ste mali vedieť, že očkovanie môže zachrániť a naozaj aj zachraňuje životy detí.


6. Organizácie podporujúce očkovanie sú v rukách farmafiriem.
„Čože? ... Nie. Nie. Nie. Nie nie nie.“
Toto malé „konšpiračné“ad hominem (6) je len dômyselný trik ako zahnať predstaviteľov verejného zdravotníctva do defenzívy bez poskytnutia akéhokoľvek dôkazu. Pekný pokus. (Len tak na okraj, nezarábali by farmafirmy viac pri liečbe chorých ľudí ako keď týmto chorobám predchádzajú?)


7. Očkovanie spôsobuje autizmus.
„Óó do pekla nie!“ 
A milión-krát nie! Mnoho štúdií – v rátane tohto veľkého review (7) peer-reviewed vedeckých článkov – vyvrátili toto tvrdenie.


8. Očkovanie spôsobuje neplodnosť a sterilitu.

Toto je jeden nebezpečný a neodbytný mýtus (8), ktorý viedol k lokálnym epidémiám a úmrtiam, ktorým sa mohlo ľahko predísť. Potenciálny dopad vakcín na plodnosť sa podrobne skúmal a vôbec sa nepreukázalo, že by vakcíny spôsobovali neplodnosť alebo sterilitu (9).


9. Nie som proti očkovaniu. Som "za bezpečné" očkovanie.
(Na obrázku Oprah Winfrey, jedna z mnohých celebrít, ktorá propaguje antivakcinačné nezmysly)
Očkovanie je v jeho súčasnej podobe bezpečné. Bodka. V skutočnosti je viac než bezpečné, je život-zachraňujúce.


10. Ale aj očkovaní sa môžu nakaziť, takže očkovanie je zbytočné.
„A čo tak... Nie“
Tak toto je perla. Naznačuje, že očkovanie nechráni na 100% a preto nechráni vôbec, čo je nezmysel. Žiadna vakcína nie je na 100% účinná, pretože asi u 5-10% ľudí sa po očkovaní nevytvorí dostatočná imunita voči danému ochoreniu. Avšak zaočkovaním čo najväčšej časti populácie sa počet chorých významne zníži.


Ďakujem za prečítanie a pamätajte priatelia...
„Je to veda“ 
Pozrite si viac na tejto stránke (10), ako UNICEF pomáha zabezpečiť dostatok životzachraňujúcich vakcín pre deti na celom svete.


zdroj/source: http://www.buzzfeed.com/unicef/10-outrageous-things-you-may-have-heard-about-vacc-1ebx


Obsah blogu 

Sunday, June 29, 2014

Staphorst – príbeh Roelofje Mussche



Môžem sa tu snažiť donekonečna (9, 10) – epidemiologické štatistiky, štúdie, odborné články – antivaxeri sú voči tomu všetkému imúnni (1). Viacej na nich účinkuje story-telling (osobné príbehy) (2). Ale na tých najzarytejších neplatí ani to, pretože oni sa už rozhodli a všetko, čo je v rozpore s ich presvedčením, ignorujú (3)... 

Roelofje Mussche (na obrázkoch „pred a po“) mala 11 rokov, keď dostala polio (detská obrna). Bolo to počas outbreaku v Staphorste (10), na konci februára 1971. „V sobotu som mala chrípke podobné príznaky a v utorok som bola v kóme.“ V kóme bola 10 dní. Keď sa prebrala, bola paralyzovaná a pripojená na ventilátor. Nemohla hovoriť, nemohla sa hýbať. „Najprv som si myslela, že som spadla do pece na chlieb.“ Syn miestneho pekára totiž ochrnul po tom, čo spadol do pece na chlieb. Myslela si to, pretože jej nikto predtým nepovedal, čo je to detská obrna. Momentálne už dokáže hovoriť pomocou „hlasovej protézy“ (5). Ovláda sa stlačením, ale keďže nemôže dobre hýbať hornými končatinami, ovláda ju špeciálnou pomôckou. Je na vozíčku, zaobíde sa bez pomoci, ale ventilátor (na dýchanie) má pre istotu vždy pri sebe (viz na obrázku - tá bedňa na zadnej strane vozíčka).


Age van Dalfsen bol v roku 1971 miestny lekár. Pamätá si na ten outbreak veľmi dobre: „Bol to veľmi rušný, hektický a emotívny čas. Ráno som naložil dieťa na nosidlá, večer zomrelo. Zomrelo v ambulancii. Stále to mám pred očami.“ Každý deň noví pacienti. Deti sa neodvážili ísť do školy, spolu s rodičmi sa zamkli vo svojich domoch a večer bolo na ulici počuť len zvuk sanitky. A to všetko len kvôli náboženskej viere (Staphorst je súčasť Bible beltu (8)).

Roelofje Mussche bola 6 rokov v nemocnici v Enschede. Bola osamelá. Rodičia k nej chodili len raz za týždeň, niekoľko-krát prišiel učiteľ. Inak bola odkázaná sama na seba. Prišiel aj farár a slová, ktoré jej povedal, nikdy nezabudne: „Dievča, niekto musí trpieť za hriechy ľudstva.“ Po dlhom tichu Roelofje povedala: „Myslela som si, že to bolo možno kvôli tomu, že som mame ukradla čokoládu.“ (4)

Od tohto outbreaku v Staphorste vzrástla zaočkovanosť približne na 80%, stále však pod celonárodným priemerom. Polio sa tam odvtedy už nevyskytlo, ale stále je to „časovaná bomba“, pretože ak príde niekto infikovaný do Bible beltu s tak nízkou preočkovanosťou, môže z toho vzniknúť epidémia.

Sekta - takéto niečo je aj na Slovensku (6, 7), ale jej členovia sú relatívne dobre rozlezení medzi očkovaným obyvateľstvom, takže si momentálne hovejú pod ochranou kolektívnej imunity (9).


Honey badger, 29.6.2014


Zdroje:

8. http://en.wikipedia.org/wiki/Bible_Belt_(Netherlands)
9. http://hbockovanie.blogspot.sk/2014/06/par-poznamok-ku-kolektivnej-imunite-1.html
10. http://www.hbockovanie.blogspot.sk/2014/06/par-poznamok-ku-kolektivnej-imunite-2.html 

Pár poznámok ku kolektívnej imunite - 2. časť

V mojom starom blogu som už uviedol dobrý príklad kolektívnej imunity (KI) (10). Tu sú ďalšie 2 - outbreaky (lokálne epidémie) osýpok a  detskej obrny v Holandsku v oblasti, kde žijú konzervatívni protestanti (na mape tzv. Bible belt, Biblický pás (21)), u ktorých je preočkovanosť nedostatočná.


Osýpky (spalničky, measles, morbilli)
Od 1. mája do 28. augusta 2013 bolo v Holandsku hlásených 1226 prípadov osýpok. 97% prípadov bolo neočkovaných, väčšina pochádzala z Bible beltu. 1 encefalitída (zápal mozgu) – neočkovaný, 9-ročný chlapec; 90 pneumónií (zápal pľúc), 66 otitis media (zápal stredného ucha). 82 boli hospitalizovaní, žiadne úmrtie (11).
Z obrázku č. 1 je vidieť, že najviac prípadov bolo v Bible belte, kde nie je dostatočná preočkovanosť (menej než 95, 90 a niekde aj menej než 80%). Oveľa menej prípadov sa vyskytlo v oblastiach s dostatočnou preočkovanosťou (nad 95%). Na mapkách je dobre vidieť efekt KI. V oblastiach, kde je dostatočná preočkovanosť, sa nachádza niekoľko stotisíc neočkovaných. Neochoreli, lebo boli disperzovaní (rozptýlení) medzi očkovanými, ktorí ich chránili. Ak by vakcína, resp. KI nefungovala tak, ako to tvrdia antivaxeri, bola by z toho celoštátna epidémia podobne, ako to bývalo pred zavedením očkovania. Nebola.

Obrázok č. 1: outbreak osýpok v Holandsku v roku 2013. Vľavo počet prípadov, vpravo preočkovanosť. Trend je jasný: prípady sa vyskytli hlavne v miestach s nízkou preočkovanosťou. Napriek tomu, že sa v miestach s dostatočnou preočkovanosťou (nad 95%) nachádzajú stotisíce neočkovaných ľudí, prípadov tam bolo málo. Boli chránení KI.
Zdroj/source: Knol et al.: Large ongoing measles outbreak in a religious community in the Netherlands since May 2013. Euro Surveill. 2013 Sep 5;18(36):pii=20580.

Takýto outbreak nie je ničím novým. To isté sa stalo v rokoch 1999-2000: 3200 prípadov, 150 hospitalizovaných, 3 mŕtvi (11) – neboli očkovaní. Jedno bolo 2-ročné dieťa so srdcovou poruchou, zlyhalo mu srdce. Druhé bolo 3-ročné dieťa, dostalo myokarditídu (zápal srdcového svalu) – jedna z možných a závažných komplikácií osýpok. Tretí bol 17-ročný adolescent, zlyhali mu obličky a vznikol u neho ARDS – závažné poškodenie pľúc (17, 18). 

V roku 2008 zase to isté v antroposofickej komunite (20), ktorá má tiež problém s očkovaním (11), hlásených bolo 99 prípadov (19).


Malá vsuvka:
Marián Fillo, vedúci antivaxerskej sekty na Slovensku (12), často spochybňuje KI touto štúdiou,
ktorá popisuje outbreak v roku 1985 v meste Corpus Christi v Texase. Outbreak vznikol u žiakov stredných škôl s takmer 100% zaočkovanosťou. Nie náhodou Fillo vylovil tento outbreak z roku 1985. Vtedy sa v USA očkovalo prevažne len jednou dávkou, po ktorej relatívne často dochádzalo k primárnemu (2-5% očkovaných) a sekundárnemu zlyhaniu vakcíny (vaccine failure (37)). Ľudia s vaccine failure a neočkovaní spôsobovali podobné malé outbreaky a to bolo dôvodom, prečo sa v roku 1989 zaviedla plošne druhá dávka (13). Vďaka tomu sa počet  jedincov s vaccine failure znížil, t.j. počet imúnnych jedincov stúpol, vo viacerých štátoch sa tak osýpky eliminovali na minimum (= teória KI (38)) a momentálne sa vyskytujú hlavne v skupinách, ktoré odmietajú očkovanie alebo v štátoch, kde je nízka preočkovanosť (13, 14, 15, 35, 36, 39, 40, 41, 42).


Inaktivovaná polio vakcína (IPV)
Podobne ako u osýpok, vznikli v rokoch 1992-1993 a 1978 v Holandsku outbreaky polia (detská obrna), obidve v Biblickom páse s nedostatočnou preočkovanosťou. V Holandsku sa očkuje inaktivovanou polio vakcínou (IPV) od roku 1957, orálna polio vakcína (OPV) sa v Holandsku narozdiel od Slovenska plošne nepoužívala.
V rokoch 1992/1993 bolo hlásených 71 prípadov detskej obrny, z toho 59 paralytické formy a 2 zomreli – 10-ročný chlapec a 61-ročný muž. Ani jeden z týchto prípadov nebol zaočkovaný (1, 2).
V roku 1978 sa vyskytlo 110 prípadov, z toho 80 s paralýzou (obrna) a 1 úmrtie – 3-mesačné dievčatko. Zase v Biblickom páse, zase všetci neočkovaní (3, 4).
Jeden z najhorších outbreakov v Holandsku v povakcinačnom období bol v roku 1971 v meste Staphorst (27). 39 prípadov, z toho 32 detí (do 15 rokov), 5 úmrtí, niekoľko paralýz. Všetci neočkovaní (3). Osobný príbeh z tohto outbreaku viz tu.

Čo mali tieto 3 spomínané outbreaky spoločné?
1. Bible belt
2. neočkovaní pokope
3. Polio sa nerozšírilo, alebo len úplne minimálne do oblastí s dostatočnou zaočkovanosťou. V týchto oblastiach bolo disperzovaných stotisíce neočkovaných ľudí, ktorí boli ochránení očkovanými = KI (2, 4).

Okrem KI mohol byť tento trend spôsobený aj relatívnou izoláciou ľudí Biblického pása od ostatnej populácie alebo mimoriadnym očkovaním kontaktov a rizikových osôb OPV vakcínou (1).
Možné mechanizmy KI u IPV vakcíny:
1. Počas vyšetrovania vyššie uvedených outbreakov sa zistilo, že percento infikovaných (attack rate) je väčšie u neočkovaných ako očkovaných. 60% vs 22%, 45% vs 21% (2), 50-68% vs 23-36% (3).
2. Neočkovaní vylučujú vírus dlhšie ako očkovaní (2, 6, 7, 9).
3. Neočkovaní vylučujú viac vírusu (5, 6, 7, 9).
4. IPV vakcína znižuje vylučovanie vírusu nosohltanovým sekrétom (5, 7, 8, 9, 23).

Z týchto dát vidíme, že KI u IPV vakcíny existuje, ale nie je dokonalá. Dokáže významne brániť šíreniu infekcie na populačnej úrovni, ale nedokáže napr. zabrániť prenosu infekcie u blízkych kontaktov (napr. v rodine) (8).

Z týchto outbreakov polia vyplývajú aj ďalšie fakty:
1. Polio je nebezpečné aj vo vyspelých krajinách s dobrou hygienou. Je to kvôli
  a) relatívne vysokej kontagiozite (nákazlivosti) polia (24 – viz dole)
  b) Možný prenos nielen fekálne-orálne (špinavé ruky) ale aj tzv. orálne-orálne prostredníctvom nosohltanového sekrétu (22, 43).
2. KI má slabé miesta – skupiny neočkovaných = tzv. vakcinačné diery, a preto outbreaky môžu vznikať aj v štátoch s celkovo dobrou preočkovanosťou, resp. KI (16).


Odbočka od témy:
Antivaxeri si často lámu hlavu nad tým, že prečo vymizla cholera a týfus bez toho, aby sa očkovalo – aj tieto choroby sa prenášajú fekálne-orálne podobne ako polio. Big farma nezmyselne naordinovala očkovanie proti polio, bla bla... Vysvetlenie je jednoduché: polio má vyšiu kontagiozitu (t.j. ľahšie sa prenáša medzi ľuďmi). Hygiena a zabezpečenie čistej vody dokázali významne eliminovať choleru a týfus, u polia však len čiastočne, a okrem toho tieto opatrenia spôsobili, že sa detská obrna začala vyskytovať vo vyššom veku, kedy častejšie dochádza k paralýze (25, 26, 28, 29). Vyššie uvedené outbreaky naznačujú, že hygiena u detskej obrny nestačí, a preto je potrebné očkovanie.


Záver:
Dôkazy KI existujú aj u ostatných infekčných chorôb, proti ktorým sa očkuje (5, 30, 31, 32, 33, 34). KI nie je mýtus, je to fakt.


Honey badger, 29.6.2014
Zdroje:

24. Votava: Lékařská mikrobiologie speciální. 2003         
42. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21676265
43. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16153180

Wednesday, June 18, 2014

Pár poznámok ku kolektívnej imunite - 1. časť

(upozornenie: Peter Tuhársky svoju prehľadovú prácu s názvom „Kolektívna imunita – mýty a fakty“ (1) priebežne dopĺňa, toto je reakcia na aktuálnu verziu stiahnutú 3.6.2014)


Mgr. Peter Tuhársky z IPURO (2) definuje kolektívnu imunitu (KI) vo svojej prehľadovej práci takto:

„...zaočkovanie väčšiny obyvateľstva zabráni šíreniu ochorenia, ...“ (1)

Je to straw man (13). Takto to nie je zadefinované ani v medicínskych slovníkoch (3), ani v knihách epidemiológie (4 – viz dole), ani v tom jedinom odbornom článku o KI, ktorý Peter Tuhársky uvádza (5), a ani našimi odborníkmi (6).

1. KI je zabezpečená nielen očkovanými, ale aj tými, ktorí chorobu prekonali. Obidve tieto skupiny sa spolu nazývajú ako imúnne osoby. Ostatné osoby, ktoré neboli očkované alebo neprekonali chorobu, sú osoby vnímavé (7 – viz dole).

Samozrejme nepopieram to, čo píše Peter Tuhársky - nie vždy platí očkovaný = imúnny alebo ten, čo prekonal ochorenie = imúnny. V tom prvom prípade je to kvôli zlyhaniu vakcíny (tzv. vaccine failure (8)) a v tom druhom prípade kvôli tomu, že nie všetky infekčné ochorenia poskytujú po ich prekonaní doživotnú imunitu (napr. pertussis, záškrt). Nemusí platiť ani neočkovaní + neprekonal chorobu = vnímavý, pretože infekcia, ktorá navodila u daného jedinca imunitu, mohla byť inaparentná (bez príznakov). S týmito nedostatkami teórie KI počítajú a snažia sa ich odstrániť aj odborné publikácie (5).

2. KI nemusí zabrániť (v zmysle úplne eliminovať chorobu u vnímavých osôb), ale len brániť šíreniu infekcie (v zmysle významne znížiť incidenciu choroby u vnímavej časti populácie). Aj vtedy je to KI.
Vakcíny nie sú 100% účinné, ale to neznamená, že sú na nič. Pásy v aute nie sú 100% účinné, ale to neznamená, že sú zbytočné. Podobne aj KI nemusí byť 100%, ale to neznamená, že neexistuje.

Peter Tuhársky tak podľa mňa v jeho práci neatakuje teóriu KI, ale straw man-a (slameného strašiaka), ktorého si vytvoril, údajne na základe toho, čo mu bolo prezentované od slovenských „vakci-autorít“. Avšak naši odborníci na ich stránke určenej pre verejnosť nevysvetľujú KI tak, ako píše Peter Tuhársky, takže problém nie je na strane „vakci-autorít“ (6).


Definícia:
Podstatou teórie KI je, že čím väčšie percento populácie tvoria imúnni jedinci, tým je menšie riziko nákazy u osôb vnímavých. Táto závislosť však nie je lineárna (priamka), pretože až po dosiahnutí tzv. prahu KI dochádza k významnému zníženiu tohto rizika (5, 10). V ideálnom prípade je choroba úplne eliminovaná, ďalej sa už nešíri a vnímavé osoby neochorejú (na Slovensku momentálne napr. osýpky, rubeola, detská obrna - polio, záškrt (9), u ostatných je momentálne na Slovensku efekt KI tiež veľmi významný, aj u čierneho kašľa, aj u mumpsu).


Princíp KI
v období pred zavedením očkovania (prevakcinačná éra):
V populácii neustále pribúdajú vnímaví jedinci (narodené deti) a odbúdajú imúnni jedinci (starí ľudia zomierajú). Tým sa percento imúnnych jedincov v populácii znižuje, a preto slabne KI. To vedie ku vzniku epidémií. Epidémia „premorí“ vnímavých jedincov ( = získajú imunitu), percento imúnnych jedincov stúpne. Avšak len na niekoľko rokov (max. cca 2-5 = interepidemické obdobie), pretože sa rodia ďalšie deti a ďalší imúnni jedinci zomierajú. To vedie zase k epidémii a tak stále dokola (6, 10, 11)... (viz obrázok č. 1 a 2) Navyše, ani v interepidemických obdobiach incidencia v drvivej väčšine neklesala úplne (na 0). Z toho vyplýva, že KI v prevakcinačnej ére bola síce kvalitná, ale len krátkodobo, a preto nedokázala zabrániť opakovaným epidémiám. Takže nakoniec táto KI nechránila takmer nikoho.


obrázok č. 1: Počet prípadov pertussis na 100000 ľudí (= incidencia) vo Švédsku v rokoch 1910 – 2007. Očkovať sa začalo celobunkovou vakcínou (DTwP) v roku 1952. Prestalo sa v roku 1979. Obnovilo sa acelulárnou vakcínou („nebunkovou“, DTaP) v roku 1996.
Zdroj/source: Rohani et al.: Contact network structure explains the changing epidemiology of pertussis. 
Science. 2010 Nov 12;330(6006):985. 


obrázok č. 2: Počet prípadov osýpok v tisícoch v Anglicku a Wales v rokoch 1950 – 1999 (červeným). Modrým je vyznačená preočkovanosť. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1968.
Zdroj/source: Asaria et al.: Measles in the United Kingdom: can we eradicate it by 2010? BMJ. 2006 
Oct 28;333(7574):890-5. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17068034
   

v období po zavedení očkovania (povakcinačná éra):
Plošné očkovanie bráni tomu, aby sa znižovalo percento imúnnych jedincov v populácii. To bráni šíreniu infekcie, zmenšuje epidémie, predlžuje interepidemické obdobie a v ideálnom prípade vedie k úplnej eliminácii ochorenia.
Dôkaz? - Epidemiologické dáta, štúdie s odstránením iných možných faktorov. Týchto faktorov nie je veľa, pretože viaceré infekčné choroby, proti ktorým sa očkuje (napr. pertussis, osýpky), majú vysokú kontagiozitu (nákazlivosť) (6), a preto ich výskyt významne ovplyvňuje iba očkovanie (1 faktor).
Chránení sú neočkovaní kvôli veku, neočkovaní kvôli kontraindikáciám, očkovaní s vaccine failure, tí, ktorým „vypršala“ imunita po prekonaní „prirodzeného“ ochorenia, dobrovoľne nezaočkovaní, antivaxeri... Posledné 2 skupiny sa v odbornej literatúre nazývajú ako freeloaders – príživníci (5). Rozširovaním týchto skupín sa „dobrovoľne“ „ničí“ KI. Typický freeloader je Marián Fillo (18), vodca antivakcinačného hnutia na Slovensku, ktorý sa nedávno v rádiu SV vyjadril (17), že by dal zaočkovať svoje deti ("riskol by to") len vtedy, ak by niekde blízko hrozila/bola epidémia napr. záškrtu. Neuvedomuje si však, alebo si nechce uvedomiť to, že ona epidémia záškrtu v blízkosti jeho detí nehrozí najmä vďaka tým všetkým naokolo, ktorí sa dali zaočkovať, a tak vytvárajú KI. To, že Fillo prudí, je len známka dobrej kolektívnej imunity. Ak by bola zlá a jeho deti by tak boli vystavené napr. tomu záškrtu, držal by hubu a zaočkoval by ich.

To znamená, že očkovanie chráni nielen očkovaných, ale aj neočkovaných prostredníctvom KI. Pred zavedením očkovania nebol chránený takmer nikto, KI predstavovala len dočasný pokles incidencie v interepidemickom období. Nič viac, nič menej.
Imúnni jedinci, ktorí získali imunitu v prevakcinačnej ére tým, že prekonali choroby, samozrejme veľmi významne prispievajú ku KI v povakcinačnej ére. Ale bez pravidelného plošného očkovania by nebolo možné prerušiť alebo aspoň obmedziť cirkuláciu infekcie, zmenšiť alebo úplne „zrušiť“ epidémie a dlhodobo chrániť vnímavých jedincov.

Existuje však ešte jedna definícia KI, úplne s iným významom. Tiež uvedená napr. v medicínskych slovníkoch (3), aj v práci, ktorú Peter Tuhársky cituje (5) a podrobne sa tomu venuje aj jeden odborný článok (12). Podľa tejto definície je KI percento imúnnych osôb v danej skupine ľudí. Pri použití tejto definície môžeme hovoriť o KI aj v prípade tetanu. Avšak cieľom mojej diskusie s Petrom Tuhárskym nie je pochopiteľne táto definícia, ale tá predošlá. Túto uvádzam len kvôli tomu, že Peter Tuhársky si pravdepodobne nerozumel s jednou pracovníčkou RÚVZ, ktorá hovorila o dobrej KI proti tetanu na Slovensku (1).

KI je epidemiologický pojem, epidemiologická teória, a preto sú epidemiologické štatistiky a štúdie základom v jej skúmaní a dokazovaní. Významné sú aj štúdie, ktoré nám môžu povedať niečo o mechanizmoch, pomocou ktorých KI funguje. Tieto mechanizmy nie sú vždy známe, a aj preto dokázané jednotlivé mechanizmy nie je možné vždy extrapolovať na teóriu KI na populačnej úrovni tak, ako to nedávno urobil Peter Tuhársky (14, 15).

Na záver jeden citát, ktorý veľmi dobre vystihuje KI:
"Efekt kolektívnej imunity, hoci dôležitý z epidemiologického hľadiska, chráni oveľa menej než priamy efekt očkovania. Často mi volajú rodičia, odďalujúci očkovanie svojich detí kvôli veľmi častým ale mylným mienkam o nežiaducich účinkoch očkovania, ktorí majú obavy, pretože sa objavili prípady infekčnej choroby, ktorej je ich dieťa teraz vystavené. Títo rodičia asi počítali s benefitmi kolektívnej imunity. Akonáhle však príde k priamemu vystaveniu infekčnej chorobe, kolektívna imunita už nie je platná." (16)
                                                                      Daniel Musher, MD, špecialista na infekčné choroby


Honey badger, 19.6.2014


Zdroje:

4. Nelson: Infectious disease epidemiology: theory and practice, 2nd edition. 2007
7. Husa: Infekční lékařství. 2011
15. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/24693544
16. http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/16598050
17. http://www.slobodnyvysielac.sk/redata/other/play.php?file=informacna+vojna+-+12.06.2014+filo.mp3
18. http://www.slobodavockovani.sk/otazky-a-odpovede/o-nas/#q3