Antivaxeri hovoria, že očkovanie spôsobuje
autoimunitné choroby. Áno, niektoré vakcíny môžu spôsobiť veľmi zriedkavo
niektoré autoimunitné choroby u geneticky predisponovaného jedinca (viz aj 6).
Pre antivax pre istotu ešte raz: 1. niektoré vakcíny, 2. môžu, 3. veľmi
zriedkavo, 4. niektoré autoimunitné choroby, 5. u predisponovaného
jedinca. Antivaxerom to ale nestačí a často sa vyjadrujú tak, ako keby
všetky vakcíny spôsobovali všetky autoimunitné choroby. Niekedy pri tom citujú
japonskú štúdiu „Self-organized criticality theory of autoimmunity“ publikovanú
v internetovom časopise Plos One (1).
Autori na základe experimentu na myšiach
sformulovali novú teóriu, podľa ktorej opakovaná antigénna stimulácia („imunizácia“),
ktorá prekročí určitý prah (tzv. self-organized criticality), spôsobuje systémovú
autoimunitnú chorobu. V tomto experimente bol myšiam opakovane podaný antigén
intraperitoneálne (injekčne do brušnej dutiny), čo u nich vyvolalo stav
podobný autoimunitnej chorobe systémový lupus erythematodes (SLE).
Antivaxerom uniká jeden dôležitý fakt. Zatiaľ čo oni
zameriavajú svoju pozornosť len na vakcíny, ich imunitný systém je neustále opakovane
stimulovaný nespočetným množstvom antigénov, napr. mikróbov zo vzduchu, potravy,
mikróbov na pokožke, mikróbov trvalo alebo dočasne prítomných napr.
v tráviacom trakte alebo v dýchacích cestách, atď. atď.
Infekčné choroby predstavujú oveľa väčšiu antigénnu záťaž pre organizmus ako antigény z vakcín. Vyššie uvedená teória nerozlišuje, či je antigén z "prirodzenej" infekcie, vakcíny alebo či je podaný intraperitoneálne. Z toho vyplýva, že infekčné choroby by mali spôsobovať autoimunitné choroby oveľa častejšie ako vakcíny. A aj spôsobujú (viz aj 6).
Infekčné choroby predstavujú oveľa väčšiu antigénnu záťaž pre organizmus ako antigény z vakcín. Vyššie uvedená teória nerozlišuje, či je antigén z "prirodzenej" infekcie, vakcíny alebo či je podaný intraperitoneálne. Z toho vyplýva, že infekčné choroby by mali spôsobovať autoimunitné choroby oveľa častejšie ako vakcíny. A aj spôsobujú (viz aj 6).
Napríklad imunitná trombocytopenická purpura (ITP)
vzniká cca 10-20-krát častejšie u infekčných chorôb, proti ktorým je MMR
vakcína určená, ako po očkovaní MMR-kou (4, 5) a navyše u týchto
infekčných chorôb prebieha závažnejšie a má horšiu prognózu (5). Guillain-Barré
syndróm (GBS) vzniká podľa štúdie Kwong a kol., 2013, 17-krát častejšie po
chrípke ako po očkovaní proti chrípke (3, 15). Môže vznikať aj po iných
infekciách (napr. Campylobacter jejuni) (2).
Čo sa týka SLE (18), najnovšia štúdia nepotvrdila, že
by očkovanie predstavovalo riziko pre jeho vznik (9). Prof. Shoenfeld
prezentuje niekoľko prípadov SLE, ktoré vznikli po očkovaní proti hepatitíde B (časová
asociácia, kauzalita nestanovená) (10). Z infekčných agens sa v etiológii SLE
uvažuje napr. o víruse EBV (11).
Späť k japonskej štúdii. Autori v závere
uvádzajú ako príklad vírus osýpok, ktorý dokáže nadmerne stimulovať imunitný
systém. Autori pri tom nespomínajú vakcíny, ale (v čase vydania štúdie) nedávne
prípady osýpok u neočkovaných dospelých ľudí v Japonsku. Eleková dosť podrobne
interpretovala túto štúdiu na Fillovej necenzúrovanej stránke
slobodavockovani.sk (7), ale túto informáciu vynechala. Asi preto, lebo by to
pokazilo účel jej článku – dokázať, že vakcíny sú zlé. Takže cenzúrovaný článok
Elekovej na necenzúrovanej stránke Filla. Ups.
Prof. Sunichi Schiozawa, jeden z autorov tejto štúdie,
vysvetľuje ich teóriu takto: naše telo je bojovým poľom pre patogény (mikróby)
vs. imunitný systém. Telo je pri tomto boji poškodzované nielen patogénom, ale
aj imunitným systémom. Ak je imunitný systém alebo patogén príliš silný,
organizmus umiera. A preto je pre prežitie dôležitá nejaká zlatá stredná
cesta, balans, ktorý však vedie k tomu, že imunitný systém nereaguje
promptne na patogén, ktorý tak perzistuje v organizme a opakovane
stimuluje imunitný systém, čo má za následok vznik autoimunitných chorôb (8).
Záver: Japonská
štúdia nie je v rozpore s doterajším poznatkami, podľa ktorých
infekčné choroby predstavujú väčšie riziko pre vznik niektorých autoimunitných
chorôb ako vakcíny, takže risk vs. benefit je jednoznačne v prospech
vakcín. Antivaxeri zneužívajú túto prácu pre podporu svojho mylného
presvedčenia o očkovaní a dezinterpretujú význam tejto štúdie.
Antivaxeri majú klapky na očiach, vidia len
vakcíny, ale s rozvojom autoimunitných chorôb sú okrem vakcín a infekcií
asociované aj iné faktory. Napríklad fajčenie a reumatoidná artritída (12),
niektoré lieky (napr. Procainamide na liečbu arytmií, Hydralazine na liečbu
vysokého tlaku) a SLE (tzv. DILE) (13) alebo gliadín a celiakia (14).
V neposlednom rade sú to genetické faktory, napr. gény HLA-B27
u morbus Bechterev (ankylozujúca spondylitída) alebo HLA-DR3
a HLA-DR4 u cukrovky 1. typu (DM1) (16).
Avšak žiaden z týchto faktorov nie je
„100%-ný“, presná príčina vzniku autoimuntných ochorení nie je známa. Niektoré
autoimunitné choroby môžu odoznieť spontánne s dobrou prognózou (napr.
ITP), iné sa dajú dobre zvládať odstránením vyvolávajúceho faktora (napr. DILE,
celiakia), ale u niektorých môže byť liečba problematická, kauzálna liečba
neexistuje (napr. reumatoidná artritída, DM1). A práve tu prichádzajú na
scénu antivaxeri a šarlatáni, ktorí ponúkajú jasnú príčinu (očkovanie) aj
zázračnú, „farmaceutickými firmami utajovanú“, liečbu. Je to však len falošná
nádej za peniaze, ktorá môže navyše ohroziť zdravie alebo aj život človeka (17).
7. http://www.slobodavockovani.sk/news/autoimunita-jako-dusledek-nadmerne-stimulace-imunitniho-systemu/
17. http://tn.nova.cz/zpravy/cernakronika/rodice-uverili-sarlatanum-a-nedavali-vasikovi-6-inzulin-hoch-zemrel.html18. http://zdravi.e15.cz/clanek/postgradualni-medicina/systemovy-lupus-erythematodes-447987
28.4. 2014, Honey badger
Obsah blogu
No comments:
Post a Comment