1. Rubeola - dezinformácie v časopise Dieťa, zase
2. MMR vakcína a autizmus u afroameričanov - CDC vs Brian Hooker
3. Pertussis - nové štúdie o cocooningu a očkovaní tehotných žien
4. 10 šokujúcich vecí, ktoré ste možno počuli o očkovaní
5. Outbreak detskej obrny v roku 1971 v Holandsku - príbeh Roelofje Mussche
6. Kolektívna imunita, 2. časť (osýpky a polio v Holandsku)
7. Kolektívna imunita, 1. časť
8. Očkovanie a autoimunita, japonská štúdia "Self-organized criticality theory of autoimmunity"
9. Osýpky vo Vietname v obrazoch
10. Čierny kašeľ v Japonsku, Eleková zavádza
11. Dobré videá o očkovaní
12. Dvojito zaslepené placebom kontrolované štúdie, vývoj a klinické skúšanie vakcín
13. Th1 Th2 model imunity, očkovanie a alergie, autoimunita a rakovina
14. Liečba čierneho kašľa vitamínom C? imunita po prekonaní ochorenia vs. po očkovaní
15. Čierny kašeľ je späť, čo na to antivax? zlyhanie vakcíny, kolektívna imunita, vina antivaxu, význam kojenia
16. Starý blog
17. Honey badgers deep pocket revealed
Tuesday, November 4, 2014
Rubeola – dezinformačná kalamita v časopise Dieťa
skratky a pojmy použité v texte:
rubeola
– ružienka, zarděnky (71)
CRS –
kongenitálny rubeolový syndróm (3)
CDC – Centrum
pre kontrolu a prevenciu chorôb (odborníci na očkovanie z USA) (17)
DM1 –
cukrovka 1. typu (diabetes mellitus type 1) (4)
incidencia
– počet nových prípadov daného ochorenia za určité časové obdobie (za 1 rok)
(69)
IPURO -
antivakcinačné občianske združenie Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania
(2)
reinfekcia
– je infekcia u imúnneho človeka. Primárna infekcia je infekcia neimúnneho
jedinca. Immúny je ten, kto prekonal chorobu alebo je zaočkovaný. U reinfekcie,
narozdiel od primárnej infekcie, väčšinou nie je prítomná virémia (prítomnosť
rubella vírusu v krvi) a človek nevylučuje vírus v sekréte horných
dýchacích ciest, a preto je takýto jedinec v drvivej väčšine neinfekčný
pre okolie. Reinfekcia a primárna infekcia sa rozlišujú, diagnostikujú
sérologicky (stanovením protilátok) (47 – viz dole, 61, 73).
SEVS –
Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť (1)
UK –
United Kingdom – Spojené Kráľovstvo (70)
Na úvod pár citátov:
Ing. Rentáta
Krausová, šéfredaktorka časopisu Dieťa:
„Náš časopis Dieťa... prináša... objektívne
odborné informácie aj o rizikách očkovania.“
„Prečo SEVS nepozve na vakcikongres
prednášať aj Mgr. Petra Tuhárskeho? ... Je to človek s neobyčajným odborným...
statusom. ...aby sa do diskusie prizvali aj odborníci ako je Mgr. Tuhársky,
...“
IPURO:
„Chceme informovať... Informovanie
má umožniť zaujať rodičom v otázke očkovania zrelý, odborne podložený,
kompetentný postoj a umožniť mu slobodne sa rozhodovať.“
Mgr. Peter
Tuhársky, člen IPURO, napísal do júnového čísla časopisu Dieťa v rámci jeho
seriálu o očkovaní „Hovorme o vede“ článok o rubeole
s názvom „Rozpaky nad rubeolou“ (19). Pozrime sa na to „objektívne“ a „odborné“ „informovanie“:
1. „Súvislosť očkovania a
detskej cukrovky sa pre nedostatok dôkazov oficiálne neuznáva.“
Presne tak, antivaxeri nemajú dostatok dôkazov pre
tvrdenie, že „očkovanie spôsobuje DM1“. Väčšina tých kvalitnejších štúdií
nepotvrdila túto hypotézu (8, 9).
2. „...doteraz nie je
známa reálna účinnosť vakcíny voči ochoreniu ako takému.“
3. „Ohľadom dĺžky účinku
sú rôzne údaje, no niektoré štúdie narúšajú predstavu o doživotnom účinku. Vo
Švédsku mali takmer všetky deti po očkovaní v osemnástich mesiacoch titre protilátok,
vo veku 12 rokov sa u 45 % už žiadne protilátky nenašli.“
Peter Tuhársky pri tom odkazuje na štúdiu Böttiger,
1987 (13). Tých 45% je v neočkovanej kohorte (kohorta je skupina
detí narodená cca v tom istom roku).
Podľa CDC je imunita proti rubeole navodená
očkovaním „dlhodobá, pravdepodobne doživotná“ (10, 47 – viz dole).
4. „Protilátky aj tak nie
sú zárukou odolnosti.“
Pásy v aute aj tak nie sú zárukou toho, že si
nenabijete držku pri autohavárii. Protilátky sú pri očkovaní proti rubeole
významným korelátom imunity/protekcie proti rubeole (15, 16, 35, 47 – viz dole).
Štúdie, na ktoré sa odvoláva Peter Tuhársky, s tým problém ani nemajú (13,
45, 46).
5. „Chang a kolektív
nepozorovali žiadny súvis medzi hladinou protilátok a výskytom typických
príznakov ochorenia. Uvažujú, že protilátky z očkovania pretrvajú možno 2 –
3 roky a ak sa zistia aj neskôr, nie je to známkou účinnosti vakcíny, ale
prekonania infekcie.“
Štúdia Chang-a bola sponzorovaná farmaceutickou
firmou (40).
O 2-3 rokoch uvažovali preto, lebo to bolo
pred 44 rokmi, kedy iné dáta nemali a ani mať nemohli. Dnes už vieme, že
imunita po očkovaní je dlhodobá a pravdepodobne doživotná (10, 47 – viz dole).
6. „Väčšina dospelých sa
nakazí od dospelých, takže očkovaním detí nevieme priamo zabrániť
nakazeniu tehotných žien.“
Zabránilo sa, resp. očkovaním detí sa riziko nakazenia
tehotných žien znížilo na minimum (42, 43, 63). Nie priamo, ale nepriamo
prostredníctvom kolektívnej imunity (54).
Tehotné ženy sa v prevakcinačnej ére nakazili
hlavne počas epidémií, ktoré pravidelne zasahovali predovšetkým deti.
V povakcinačnej ére boli zdrojom infekcie pre tehotné najmä outbreaky
(lokálne epidémie) hlavne medzi neočkovanými (pre rôzne dôvody) (10, 14).
Špekulácia Petra Tuhárskeho je postavená na tenkom
ľade – na štúdii z roku 1975 z USA od Schoenbaum-a (66). Štúdia testuje
dve hypotézy:
1. Protilátky proti rubeole majú častejšie ženy
s viacerými deťmi.
2. CRS bude častejší u žien s viacerými
deťmi.
Ani jedna táto hypotéza nebola touto štúdiou
potvrdená.
Čo sa týka 1. hypotézy, zo strany Petra Tuhárskeho
je to cherry-pick, pretože existujú aj štúdie, ktoré 1. hypotézu potvrdzujú (67).
Čo sa týka 2. hypotézy, jej nepotvrdenie môže byť kvôli confouding-u
(skresľujúcemu faktoru) – ženy, ktoré majú viac detí, majú aj väčšiu tendenciu
ísť na potrat v prípade rubeoly v tehotenstve (67, 68).
7. „Najdôležitejšou preto
ostáva odolnosť samotných žien. Lenže napriek vysokej zaočkovanosti bolo v
rôznych krajinách 8 až 31 % tehotných žien zraniteľných; nezdá sa teda, že by
očkovanie detí úspešne eliminovalo podiel zraniteľnej populácie.“
Deti sa neočkujú kvôli tomu, aby sa „eliminoval
podiel zraniteľnej populácie“ v zmysle „zraniteľných tehotných žien“. To
z princípu ani nie je možné, a teda je to nezmysel. Očkovaním detí sa
znižuje incidencia rubeoly, a tým riziko nakazenia náchylnej (zraniteľnej)
populácie = kolektívna imunita.
8. „Neočkované ročníky
majú v SR dokonca mierne vyšší výskyt protilátok než očkované. [30]“
Úžasný, a hlavne úplne nevýznamný,
cherry-pick. 30-ka je odkaz na prezentáciu prof. Hudečkovej
o imunologickom prehľade z roku 2002 (39 – viz dole). Vyšší výskyt
protilátok o koľko? O 1%? lol
9. „Z pohľadu kolektívnej
imunity teda očkovanie nesplnilo svoj účel.“
97,5% očkovaných malo/má protilátky proti rubeole
(39 – viz dole). V republike sme CRS vďaka očkovaniu už dlho nemali
a incidencia rubeoly atakuje 0-ové hodnoty (18) aj napriek tomu, že malá
časť populácie je náchylná. Táto časť populácie neschytala a neschytáva
rubeolu vďaka kolektívnej imunite. „očkovanie nesplnilo svoj účel“ – wtf?
10. „Vo vyhodnotení
niektorých epidémií mali očkovaní podstatne vyššiu mieru reinfekcie než ľudia s
prirodzenou imunitou, a to až v pomere 35 – 80 % oproti 3 – 17 %.“
Správne. Reinfekcie vznikajú najviac
v epidémiách. V epidémiách, za ktoré môžu hlavne neočkovaní (14, 20).
Vďaka očkovaniu tu už dávno žiadne epidémie rubeoly neboli (10, 18).
35 – 80 % - tieto
čísla pochádzajú z článku Miller-a (37), štúdie Horstmann-a (38) a štúdie
Baba (20). Miller a Horstmann hovoria o Cendevax vakcíne, ktorá sa na
Slovensku nepoužíva a ani sa nepoužívala. V USA sa prestala používať
v roku 1979 okrem iného aj preto, lebo bol u nej vyšší výskyt
reinfekcií (10, 48, 49). K fulltextu štúdie Babu som sa nedostal, ale
vyzerá to na štúdiu z Japonska, kde sa používajú iné vakcíny (53). Ak Peter
Tuhársky trvá na tom, že je to štúdia vakcíny, ktorá sa používa u nás
(obsahuje kmeň RA 27/3), nech to dokáže.
Reinfekcia sa počas epidémií, resp. outbreakov
u RA 27/3 vakcín vyskytuje podobne často ako u „prirodzenej“ imunity, t.j.
cca u 10% kontaktov chorých na rubeolu (50, 51, 52).
11. „Reinfekcia je bezpríznaková,
no pri plode tehotnej ženy, kedysi očkovanej, môže spôsobiť CRS syndróm s
pravdepodobnosťou asi 8 %. U žien s prirodzenou imunitou sa toto riziko
odhaduje na menej než 3 – 5 %.“
Celé zle.
1. Hodnoty, ktoré Peter Tuhársky udáva, nie sú
riziká vzniku CRS, ale kongenitálnej infekcie. To je rozdiel (58). Riziko CRS
je pravdepodobne menšie (47 – viz dole).
2. Tých 8% je riziko kongenitálnej infekcie pri
reinfekcii ženy počas prvých 12 týždňov tehotenstva bez ohľadu na to, či bola
žena očkovaná alebo či prekonala rubeolu (59).
3. Pri údaji 3-5% Peter Tuhársky cituje report CDC
(60) a štúdiu Cradock-a (61). V reporte CDC sa nepíše nič
o riziku CRS alebo kongenitálnej infekcie u reinfikovaných žien
s prirodzenou imunitou. V štúdii Cradock-a sa nezistila žiadna
kongenitálna infekcia u detí reinfikovaných žien, takže riziko vychádza 0,
nie 3-5%.
analýza údaju „8%“: tento údaj pochádza
z CDR review (59), konkrétne 3/37 - 3 kongenitálne infekcie na 37
reinfekcií. Tieto 3 kongenitálne infekcie boli u reinfikovaných žien,
ktoré nemali záznam o očkovaní v dokumentácii. Tých 37 žien je
„poskladaných“ z troch štúdií: 10 žien z vyššie uvedeného CDR review (59),
22 neočkovaných žien s „prirodzenou“ imunitou z vyššie uvedenej štúdie
Cradock-a (61) a 5 pravdepodobne očkovaných žien zo štúdie Morgan-a (62).
To znamená, že to riziko „8%“ nie je riziko len pre očkované reinfikované ženy,
takže Peter Tuhársky nehovorí (nepíše) pravdu.
12. „Epidemické výkyvy
indikujú, že napriek očkovaniu vírus dokáže kolovať v populácii.“
V SR alebo napr. v USA sa žiadne epidemické
výkyvy nekonajú, a to „indikuje“, že rubella vírusy kolujú
v populácii veľmi málo (64, 65). V minulosti boli výkyvy incidencie v
USA hlavne kvôli neočkovaným (14, 39 – viz dole).
13. K poklesu CRS v USA: „Ťažko však rozlíšiť, do akej miery ide o úspech očkovania a
do akej o dôsledok „terapeutických potratov“, ktoré sa stali štandardným
zákrokom u tehotných s podozrením na infekciu rubeoly.“
Nie je to možné rozlíšiť v USA, pretože tam
nie je vedená štatistika terapeutických potratov pre rubeolu, a preto sa
presunieme tam, kde takúto štatistiku majú – Anglicko, Wales a Škótsko
(viz graf).
Graf incidencie CRS v Anglicku, Wales
a Škótsku (zeleným) a počet potratov kvôli rubeole v Anglicku
a Wales (čierna čiara). Očkovanie proti rubeole bolo v UK zavedené
v roku 1970 pre teenage dievčatá a neimúnne ženy
v reprodukčnom veku. Vďaka tomu počet CRS a potratov pre rubeolu
poklesol, ale nie dostatočne, a preto sa v roku 1988 zaviedlo
plošné očkovanie detí (MMR). V roku 1994 prebehla očkovacia kampaň
zameraná na náchylných jedincov (chlapcov školského veku). V roku 1996
nahradila 2-dávková schéma očkovanie teenage dievčat.
zdroj/source: https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/148498/Green-Book-Chapter-28-v2_0.pdf
V Austrálii majú podobné skúsenosti – vďaka
očkovaniu tam klesol nielen počet prípadov CRS, ale aj počet potratov pre
rubeolu (22). Význam očkovania vidíme aj na dátach z Francúzska, kde vďaka
očkovaniu klesol nielen výskyt CRS, ale aj celkový počet infikovaných žien
rubeolou počas tehotenstva (41, 42, 43).
14. Peter Tuhársky navrhuje „dobrovoľné očkovanie neimúnnych matiek pred založením
rodiny“.
To je návrh na návrat minimálne o 20 rokov
dozadu. Tak sa začínalo napr. v UK alebo v Austrálii. Obidve krajiny
prešli na kombinovanú stratégiu (taká, ako je aj u nás) = to, čo navrhuje
Peter Tuhársky + plošné očkovanie detí. Peter Tuhársky v tom nevidí logiku
a pýta sa, v čom je problém u jeho navrhovanej stratégie. Logika
je v tom, že obidve tieto stratégie sú síce dobré, ale majú svoje
nedostatky, a teda najlepší efekt na výskyt rubeoly v tehotenstve
bude mať ich kombinácia (viz UK a Austrália). Problém jeho stratégie je
v tom, že epidémie rubeoly by stále ohrozovali neimúnne ženy (36, 37, 63) –
napr. neočkované kvôli kontraindikáciám, zlyhanie vakcíny, neočkované kvôli
dezinformáciám od antivaxu, že očkovanie zabíja (23), sterilizuje (24, 25)...
15. „Niektoré americké
nemocnice vyzvali zamestnancov, aby sa „v záujme ochrany tehotných pacientok“
nechali zaočkovať. Väčšina lekárov očkovanie odmietla. Ak lekári nepovažujú
očkovanie za potrebné alebo bezpečné, ako ho potom môžeme nanucovať bezbranným
deťom?“
V roku 2011 sa po cca 20 rokoch v ČR
narodili 2 deti s CRS (55, 56 – viz dole). Ženy, ktorým sa narodili,
pochádzali z Vietnamu, kde sa aj nakazili rubeolou v 1. trimestri
tehotenstva. Jedno z detí sa narodilo a následne bolo aj
hospitalizované v nemocnici v Zlíne, kde sa urobili špeciálne
opatrenia, pretože dieťa s CRS môže byť infekčné až do konca 1. roka.
Jedným z týchto opatrení bola kontrola vybraných pracovníkov nemocnice,
očkovanie u mladších ako 40 rokov, prekonanie ochorenia u starších.
Celkovo bolo sledovaných 52 osôb, z toho 36 očkovaných a 5 mali
záznam o prekonaní ochorenia v dokumentácii. Protilátky boli
vyšetrené 31 osobám, všetky boli séropozitívne. Priemerná doba od posledného
očkovania u vyšetrovaných očkovaných bola 21 rokov (56 – viz dole, 57).
16. Peter Tuhársky píše o etike vakcíny proti
rubeole, ale najpodstatnejšie informácie vynechal:
V prevakcinačnej ére, začiatkom 60-tych rokov
20. storočia, prebehla vo svete pandémia rubeoly. Začala v Európe
a v rokoch 1964/5 sa dostala do USA, kde bolo cca 12,5 milióna
chorých, 2000 encefalitíd, 2100 mŕtvonarodených detí alebo zomretých krátko po
pôrode, 20 000 detí narodených s CRS, 11 250 spontánnych alebo
terapeutických potratov (14, 36). A práve jeden z týchto
terapeutických potratov bol aj potrat, z ktorého sa izoloval vírus RA
27/3. Ten bol potom „pestovaný“ na bunkovej línii WI-38, ktorá pochádza z potratu
zo Švédska z roku 1962. Rodičia sa sami rozhodli pre tento legálny potrat,
pretože už mali veľa detí a ďalšie nechceli (27, 28).
MMR-vakcína, ktorá sa v súčasnosti používa na
Slovensku (Priorix), obsahuje oslabený RA 27/3 vírus pestovaný na bunkovej
línii MRC-5 (26). MRC-5 pochádza tiež z potratu, potratu vykonaného
v Anglicku pre „psychiatrické dôvody“ (27, 33).
Podľa prehľadového článku doktora Leiva (27) bolo
pri vývoji vakcíny proti rubeole celkovo použitých viac než 80 potratov. Z toho
40 bolo indikovaných kvôli rubeole v tehotenstve a 7 bolo
spontánnych. Žiaden z potratov nebol urobený kvôli vývoju vakcín (29, 34).
Bunkové línie, ako napr. WI-38 sa využili aj na
iné veľmi významné výskumy – napr. v oblasti liečby reumatoídnej
artritídy, cysticej fibrózy alebo hemofílie, výskumy procesu starnutia
a delenia ľudských buniek (tzv. Hayflick limit), štúdie rakoviny... (28, 32).
Samotná vakcína zabránila a stále aj predchádza tisíckam potratov
po celom svete (viz napr. údaje z UK, Austrálie alebo z USA)
a napr. aj niekoľkým prípadom autizmu (30). Podľa pediatra a vedca Paul-a
Offit-a, bunková línia WI-38 zachránila milióny ľudských životov (28).
Čo sa týka etického hľadiska, v čase vývoja
vakcíny proti rubeole neboli zákony a postupy na to, ako nakladať
s biologickým materiálom z potratov. Stanley Plotkin, lekár a vedec,
ktorý vyvinul vakcínu proti rubeole: „Retrospektívna kritika je ľahká, ale
trúfalá“ (28, 32).
Záver:
Nie je to prvýkrát, čo Krausová šíri vo svojom
časopise bullshit. Naposledy dokonca taký bullshit orazila na titulku (31).
To nie je môj názor a názor Petra Tuhárskeho,
a pravda niekde uprostred... To sú fakty vs. mýty, ktoré Peter Tuhársky
prezentuje v časopise Dieťa.
Honey badger, 4.11.2014
Zdroje:
39. Hudečková: Výskyt nákaz preventabilných
očkovaním v SR, prezentácia. 2008. Dostupné z http://www.vpl.sk/sk/ockovanie/
47. Plotkin: Vaccines, 6th edition. 2013
56. Juhaňáková: Vrozený
zarděnkový syndrom, prezentácia. 2012. Dostupné z files.hanakovydny.cz
73. http://www.nature.com/pr/journal/v4/n6/abs/pr1970243a.html
Wednesday, October 8, 2014
CDC vs Brian Hooker
Podľa očkovacieho kalendára sa 1. dávka MMR-vakcíny
odporúča podať do 18. mesiaca. Majú takto zaočkované deti vyššie riziko dostať
autizmus (šancu dostať diagnózu autizmu) v porovnaní s deťmi, ktoré
boli očkované neskôr? Aj na túto otázku sa snaží odpovedať štúdia zo CDC
a jej reanalýza od Briana Hookera.
CDC – Centrum pre kontrolu a prevenciu
chorôb, odborníci na očkovanie z USA, autori štúdie
Destefano F, Bhasin TK, Thompson WW,
Yeargin-Allsopp M, Boyle C: Age at first
measles-mumps-rubella vaccination in children with autism and
school-matched control subjects: a population-based study in metropolitan
atlanta. Pediatrics. 2004
Feb;113(2):259-66.
(slovensky: Vek pri prvom očkovaní proti
osýpkam-mumpse-rubeole u detí s autizmom a u kontrolných
subjektov priradených podľa školy: populačná štúdia z Atlanty)
prezentácia štúdie: http://iom.edu/~/media/Files/Activity%20Files/PublicHealth/ImmunizationSafety/DeStefanoslides.pdf
Brian Hooker – bioinžinier, autor štúdie
Hooker BS: Measles-mumps-rubella
vaccination timing and autism among young african
american boys: a reanalysis of CDC data. Transl Neurodegener. 2014 Aug 8;3:16.
(slovensky: Načasovanie očkovania proti
osýpkam-mumpse-rubeole a autizmus u afro-amerických chlapcov:
reanalýza CDC dát)
Podľa výsledkov oboch týchto štúdií je odpoveď na
úvodnú otázku rovnaká: nie – ani u chlapcov, ani u dievčat, ani u
belochov (biela rasa), ani u černochov (afro-američania)...
Rovnakú otázku si autori položili aj pri hranici
24 a 36 mesiacov.
24 preto, lebo je to obdobie, v ktorom má už
väčšina autistov prvé príznaky atypického vývoja
36 preto, lebo je to obdobie, do ktorého,
v prípade autizmu, už musia byť vyvinuté príznaky autizmu podľa
diagnostických kritérií DSM-IV
Obidve štúdie sa zhodujú aj tu: deti očkované pred
24. mesiacom nemajú vyššie riziko dostať autizmus než deti očkované neskôr.
Avšak deti očkované pred 36. mesiacom majú vyššie riziko dostať autizmus (šancu
dostať diagnózu autizmu) ako deti očkované potom.
Tu sa výsledky štúdií
a názory autorov rozchádzajú.
Podľa CDC
je tento výsledok spôsobený tým, že deti s autizmom majú príznaky už pred
36. mesiacom života. Takéto deti sú v danej oblasti v USA zaraďované
do časných špeciálnych vzdelávacích programov. Keďže sa jedná o kolektívy
detí, vyžaduje sa očkovanie pred nástupom do takéhoto programu. To spôsobí, že
deti s autizmom budú častejšie ako kontroly očkované pred 36. mesiacom.
Autori túto hypotézu podporujú nasledovnými faktami:
1. Väčšiu šancu dostať diagnózu autizmu mali deti
očkované pred 36. mesiacom. Tento trend bol najvýraznejší u 3-5 ročných
detí, z ktorých až 98% bolo zaradených do časných vzdelávacích programov
2. 78% detí s autizmom, ktoré boli očkované po 36.
mesiaci, mali príznaky autizmu už pred týmto obdobím, to znamená, že skôr, ako
boli zaočkované (kauzalita nepravdepodobná)
Podľa
Hooker-a je ten výsledok spôsobený tým, že černosi majú vyššie
riziko dostať autimus vtedy, ak sú očkovaní pred 36. mesiacom. U černošských
chlapcov je tento „signál“ výraznejší, aj pred 24. mesiacom.
U všetkých ostatných skupín sa také niečo nepozorovalo (riziko dostať
autizmus nebolo asociované s určitým vekom počas prvého očkovania) – tieto
dáta prezentuje Hooker vo svojej štúdii.
A tu sa začína
kontroverzia.
CDC tiež analyzovalo dáta u černochov, ale
výsledky neboli štatisticky významné. Podľa Hooker-a to bolo kvôli tomu, že CDC
naschvál urobila túto analýzu na menšej vzorke detí, ktoré mali rodný list,
a preto vznikli štatisticky nevýznamné výsledky. Ako dôkaz prezentuje
Hooker výpočty nielen u detí s rodným listom, ale aj so započítaním detí
bez neho, u ktorých bola známa rasa (u 88% kontrol a 92% prípadov). Avšak
Hooker nepostupoval rovnako, ako CDC. Použil iný dizajn štúdie (kohortová
štúdia) a aj inú štatistickú analýzu ako štúdia CDC. Hooker píše, že „jeho
výsledky boli potvrdené aj štatistickou analýzou podobnej tej v CDC
štúdii“, ale dáta neprezentuje a nevysvetľuje, čo je to „podobná
štatistická analýza ako v CDC štúdii“. Inak povedané, Hooker vo svojej
štúdii nedokazuje jednoznačne, že by CDC dostali štatisticky významné výsledky,
ak by zahrnuli aj deti bez rodného listu.
CDC odpovedalo (1) na toto „obvinenie“ tým, že
skupinu detí s rodným listom použili preto, lebo pre túto skupinu boli
známe okrem rasy aj iné faktory, ktoré boli tiež analyzované (napr. hmotnosť
detí po narodení, vek a vzdelanie matky). To je však od CDC tiež
nejednoznačný argument.
Spoluautor CDC štúdie,
William Thompson, sa prostredníctvom svojho právnika vyjadril (2), že sa tento
nález u černošských chlapcov rozhodli v pôvodnej štúdii vynechať,
a teda nepublikovať.
Hlavný autor štúdie – Frank Destefano podľa CNN
tvrdí (3), že „on a jeho spoluautori si stoja za výsledkami ich štúdie“,
a že „všetci autori štúdie, v rátane Thompsona, súhlasili
s analýzou a interpretáciou tejto štúdie predtým, než bola
publikovaná“.
 |
| Frank Destefano |
Záver: žiadny.
Celá táto štúdia a story je dosť nejednoznačná, úmyselné
zatajenie spomínaného výsledku zo strany CDC autorov sa nedá vylúčiť vzhľadom
na vyjadrenie Thompsona, ale ani potvrdiť výsledkami Hooker-ovej štúdie,
a preto by mala nasledovať najlepšie ďalšia štúdia, reanalýza alebo aspoň
ďalšie vyjadrenie kompetentných a prešetrenie tejto „kauzy“,
a v prípade zistenia podvodu vyvodiť potrebné dôsledky, podobne ako
napr. u Andrew-a Wakefield-a alebo Mark-a Geier-a (paradoxne na týchto 2
výkukov sa odvoláva Hooker vo svojej štúdii). Každopádne, antivaxeri v tom
majú samozrejme už teraz jasno... Hooker-ovej štúdie sa chytili a začali
ňou mávať presne tak, ako pani v tomto videu:
A chytili sa nie ani tak štúdie, ale len jedného výsledku z tej
štúdie (cherry-picking, ako to už v antivaxe býva zvykom...).
Zrazu nikoho z nich netrápi Fillov zlatý štandard
(5), ktorý zakaždým vymáhajú od SEVS-u (6), a ku ktorému sa Hooker ani
zďaleka nepriblížil.
Antivaxeri tiež zrazu neriešia, či má štúdia
konflikty záujmov – a ona má: Brian Hooker má syna s autizmom
a verí (veril ešte pred vydaním jeho štúdií), že to má z očkovania,
a preto sa súdi (7) nielen v rámci Amerického odškodňovacieho
programu pre ľudí s nežiaducimi účinkami po očkovaní (tzv. Vaccine court),
ale aj so samotným CDC. Ak by niečo z toho vyhral, dostal by za to strašné
prachy, takže produkovať štúdie proti svojej vlastnej srsti by pre neho nebolo
výhodné (zatiaľ také ani nevyprodukoval). Štúdia CDC konflikty záujmov neudáva
(áno, neznamená to automaticky, že ich nemá).
 |
| Brian Hooker a jeho autistický syn Steve, zdroj/source: http://www.dci.org/news/view.cfm?news_id=85ef7f67-e10b-4392-b4ae-c584eb1ae558 |
Ak teda antivaxeri naozaj uznávajú túto štúdiu,
musia aj uznať, že štúdia okrem toho, že našla vyššie riziko autizmu u
černošských chlapcov (u nikoho iného) očkovaných pred 24. a 36. mesiacom,
došla aj k výsledkom, podľa ktorých deti očkované podľa kalendára nemajú
vyššie riziko dostať autizmus ako deti očkované neskôr – a to ani belosi,
ani černosi, ani černošskí chlapci, ani nikto.
Hooker-ov štatisticky významný výsledok mohol byť
spôsobený napr. poddiagnotikovanosťou autizmu u neskoršie očkovaných detí
( rodičia, ktorí to s očkovaním „flákajú“ majú aj menšiu tendenciu ísť k
lekárovi v prípade symptómov autizmu). Prečo práve u černošských
chlapcov? Napr. preto, lebo u černochov v USA existujú väčšie socioekonomické
rozdiely ako u belochov, a to súvisí s vyššie uvedeným (9). Ku
štatisticky významným výsledkom mohlo Hooker-ovi ďalej pomôcť aj to, že
v niektorých porovnávaných kohortách bolo málo detí (najmä v kohorte očkovaných
černošských chlapcov po 36. mesiaci), aj výber štatistickej analýzy (12). To sú
hypotézy, na ktoré by sa dalo odpovedať ďalšími štúdiami, a uvádzam ich
preto, lebo antivax berie Hooker-ov nález za nevyhnutný dôsledok jedine
očkovania, pričom sám Hooker v štúdii píše, že sú potrebné v tomto
prípade ďalšie štúdie, ktoré by sa pozreli na prípadné skresľujúce faktory.
Čo sa týka všetkých okrem černoškých chlapcov,
výsledky oboch štúdií sú v súlade s výsledkami väčšiny tých
kvalitnejších doterajších štúdií, ktoré nenašli spojitosť očkovania a autizmu
(8), a navyše sú v rozpore s pôvodnou hypotézou Wakefielda (11).
Čo sa týka černošských chlapcov, máme tu novú hypotézu. A k nej dve
štúdie, jedna ju potvrdzuje, druhá nie. Uvidíme, čo prinesie ďalší výskum.
Výskum, nie kecy a anekdoty (10) antivaxu.
Update z 3. októbra 2014:
retrakcia Hooker-ovho článku
Hookerova štúdia bola stiahnutá editorom
a vydavateľom časopisu, v ktorom vyšla. Ako dôvod uvádzajú nepriznané
konflikty záujmov, ktoré narušili peer review proces (14), a to, že dodatočné
peer review po publikácii vyslovilo obavy nad opodstatnenosťou použitých metód
a štatistickej analýzy. Editor tak už nemá dôveru v spoľahlivosť
výsledkov tejto štúdie (13).
Friday, August 1, 2014
Pertussis - novinky z vedy
Od roku 2008 došlo na Slovensku k nárastu
počtu prípadov čierneho kašľa (pertussis) na cca 1000 prípadov ročne. Najviac
sú ohrozené neočkované deti do 1 roka. 1 zo 100 takto chorých detí môže zomrieť
(5), u 1 z 300 môže vzniknúť encefalopatia (poškodenie mozgu) (1). Účinnosť
očkovania v prevencii pertussis je cca 85% (2). Ak aj očkované dieťa
ochorie, choroba u neho prebieha miernejšie než u neočkovaného (3).
Očkovať sa na Slovensku začína až v 3. mesiaci
(4), a preto sú deti do 3. mesiaca najnáchylnejšie na čierny kašeľ
a jeho komplikácie. Očkovanie sa však často bezdôvodne odkladá, čím sa
zbytočne predlžuje toto obdobie. V rokoch 2006-2013 ochorelo na čierny
kašeľ dokopy 75 detí vo veku 0-5 mesiacov, z toho 49 bolo hospitalizovaných,
väčšinou na JIS-ke (jednotka intenzívnej starostlivosti). Existujú rôzne metódy
(6), ako tieto deti ochrániť:
1. očkovanie tehotných v 3. trimestri –
ochrana dieťaťa pomocou protilátok matky
2. očkovanie všetkých najbližších kontaktov
dieťaťa (tzv. cocooning stratégia)
3. očkovanie detí (hneď) po narodení
4. očkovanie pracovníkov v nemocnici, ktorí
prichádzajú do kontaktu s novorodencami
5. nová vakcína, ktorá dokáže lepšie zabrániť
nielen chorobe, ale aj infekcii a jej prenosu z očkovaných na tieto
deti
Nedávno bola publikovaná štúdia (7), podľa ktorej
cocooning nedokázal znížiť počet prípadov pertussis u detí do 6 mesiaca.
Zlyhanie cocooningu v tejto štúdii však mohlo byť spôsobené z časti
aj kvôli jeho problémovej realizácii – napr.:
- nedostatočná preočkovanosť najbližších kontaktov dieťaťa (zaočkovaných bolo síce až 90% matiek, ale menej než 60% ostatných kontaktov),
- očkovanie až post-partum, t.j. po pôrode (lepšie je zaočkovať kontakty minimálne 2 týždne pred narodením dieťaťa, aby sa u nich dovtedy stihla posilniť imunita).
Štúdia má síce aj ďalšie limitácie, ale treba
uznať, že podľa nej cocooning stratégia nefunguje. Uvidíme však, čo prinesie
ďalší výskum.
Konflikty záujmov: štúdia bola podporená grantom na výskum od Sanofi Pasteur + nepriame konflikty záujmov niektorých autorov.
Len tak pre istotu (pre antivax): táto štúdia nehovorí,
že očkovanie je na nič a štúdia tiež nehovorí, že kolektívna
imunita neexistuje. Existuje (8, 9, 10, 11, 12).
Očkovanie tehotných v 3. trimestri sa zdá byť
lepšia stratégia na ochranu malých detí pred pertussis. Podľa novej štúdie z Anglicka
očkovanie tehotných znižuje riziko pertussis u detí do 3. mesiaca
o 90% (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + nepriame konflikty záujmov inštitúcií, kde pracujú niektorí z autorov) (13). Podľa ďalšej novej kontrolovanej štúdie, do ktorej sa zapojilo
viac než 20 000 očkovaných tehotných žien, je toto očkovanie bezpečné.
Nebolo pozorované ani vyššie riziko mŕtvo narodených detí (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou, bez konfliktu záujmov autorov) (14). Aj podľa novej randomizovanej
dvojito zaslepenej placebom kontrolovanej štúdie, v ktorej bolo 48 žien,
je očkovanie tehotných bezpečné nielen pre matku, ale aj pre dieťa (štúdia nefinancovaná farmaceutickou firmou + konflikty záujmov niektorých autorov) (15).
Na Slovensku je povinných dokopy 5 dávok vakcíny
proti pertussis (3 základné očkovania a 2 preočkovania). U dospelých
sa odporúča aspoň jedno preočkovanie proti pertussis, t.j. namiesto bežnej
„tetanovky“ (Td vakcína) sa podá Tdap vakcína.
Vďaka vysokej preočkovanosti je na Slovensku, čo
sa týka pertussis, zatiaľ relatívne dobrá epidemiologická situácia,
a preto sa očkovanie tehotných oficiálne neodporúča. Odmietanie očkovania
však môže epidemiologickú situáciu zhoršiť (16, 17, 18, 19, 20) natoľko, že sa
bude musieť zaviesť aj toto opatrenie, aby sa predišlo úmrtiam a vážnym
komplikáciám pertussis u tých najzraniteľnejších.
Subscribe to:
Posts (Atom)